"Keď prieskumník oblieka maskovací plášť a pevne zviaže všetky šnúrky - pri členkoch, na bruchu, pod bradou a v zátylku, vzďaľuje sa od všetkého svetského zhonu. Nepatrí už sebe samému, svojim veliteľom ani svojim spomienkam. Priväzuje si k pásu granáty, nôž, do podpažia vsúva pištoľ. Tým sa zrieka všetkého ľudského, stavia sa mimo zákon a od tejto chvíle sa spolieha iba na seba. Odovzdáva staršinovi všetky doklady, fotografie, dopisy, vyznamenania a medaile, straníckemu tajomníkovi svoju stranícku alebo komsomolskú legitimáciu. Tým sa zrieka svojej minulosti i budúcnosti a uchováva ich iba vo svojom srdci.
Je bezmenný ako lesný vták. Celkom dobre by sa mohol vzdať aj artikulovanej reči a obmedzovať sa na vtáčie hvízdanie - aby mohol svojim druhom dať signál. Zrastá s poľami, lesmi, stržami, stáva sa duchom týchto priestorov - nebezpečným, číhajúcim duchom, ktorý v hĺbke svojho mozgu nesie jednu myšlienku - úloha.
Tak počína ona odveká hra, v ktorej vystupujú len dve osoby: človek a smrť."
Emmanuil KAZAKEVIČ |